Projekt Efektívne Slovensko produkuje prvé výstupy
Hospodári Banskobystrický kraj s pridelenými financiami efektívne? Vynakladá Košický kraj na správu ciest priveľa prostriedkov v porovnaní s ich skutočnou kvalitou? Ako pristupuje Nitriansky kraj k ochrane životného prostredia na svojom území? Do akej mieri a ako efektívne Žilinský kraj vplýva na vzdelanostnú úroveň svojich obyvateľov? Aká je rozpočtová bilancia Prešovského kraja v priebehu uplynulého desaťročia? Čo môže Trenčiansky kraj urobiť pre zvýšenie bezpečnosti ciest vo svojej správe? Vynakladá Trnavský kraj v porovnaní s ostatnými krajmi dostatočné prostriedky do oblasti vzdelávania?
Áno, výpočet je to rozsiahly a zďaleka nie konečný. Je to len stručný náčrt kompetencií, ktoré majú vyššie územné celky na starosti. Samozrejme, na to, aby mohli byť kraje v tejto úlohe úspešné, potrebujú nemalé finančné prostriedky. A presne na to, či ich využívajú efektívne sa projekt „Efektívne regióny“ zameriava.
V prvom rade je dôležité povedať, že všetky samosprávne kraje postupujú pri evidencii a vedení rozpočtu veľmi podobným spôsobom. Na najvyššej úrovni sa sleduje celková bilancia rozpočtu (schodok/prebytok) za uplynulý kalendárny rok (dopodrobna zhrnutá v dokumente s názvom „Záverečný účet“). Následne sa rozpočet delí na časť príjmovú a časť výdavkovú, v rámci ktorých sa finančné prostriedky spravujú podľa ich zaradenia medzi bežné a kapitálové a až na ďalšej
úrovni sa riešia už konkrétne rozpočtové kategórie a ich jednotlivé položky.
Analýzou Záverečných účtov jednotlivých krajov za obdobie 2012 – 2018 sa zistilo, že financovanie vyšších územných celkov je v podstate totožné a nelíši sa medzi krajmi navzájom. Základom sú príjmy daňové, nedaňové a granty a transfery. Inými slovami, aktivity VÚC sú financované podielom z vybraných daní, príjmami z vlastnej činnosti (čo môže byť výber poplatkov za poskytovanie služieb, podnikanie, vlastníctvo majetku atď.) a transfermi a dotáciami zo štátneho rozpočtu.
V tejto súvislosti je dôležité uvedomiť si, že financovanie výkonu krajských kompetencií je podmienené ich zaradením – na financovanie preneseného výkonu štátnej správy sa využívajú práve zdroje z príslušných kapitol Štátneho rozpočtu a financovanie originálnych kompetencií pokrývajú zväčša daňové príjmy (najmä daň z príjmov fyzických osôb). Na úrovni VÚC sa za originálne kompetencie považujú aktivity a činnosti vykonávané na úseku školstva, dopravy (zväčša regionálnej autobusovej), sociálnych vecí, kultúry a správy ciest II. a III. triedy.
Najviac financií samozrejme plynie z daňových príjmov (častokrát prekračujú 100 mil. EUR), pričom je tu logicky priama úmera s veľkosťou kraja – čím viac obyvateľov žije na území kraja, tým väčšia čiastka sa vyberie na daniach. Všetky kraje pritom vykazujú v tomto type príjmov počas sledovaného obdobia rastúci trend. U ostatných typov príjmov v podstate nie je možné odsledovať smer, akým sa ich výška uberá, pretože sú veľmi závislé od konkrétnej situácie v danom kraji a danom roku. Príklad: Košický samosprávny kraj si v roku 2015 v kategórii príjmov „granty a transfery“ zažiadal na svoje aktivity spolu cca 86 mil. EUR, avšak v priebehu neskorších rokov už nevznikla potreba pre tak vysoké financovanie, čím sa súčet grantov a transferov výrazne znížil, a takto je to aj u ostatných krajov. Preto je len veľmi ťažké sledovať trend vývoja tejto kategórie príjmov (rovnako ako nedaňových príjmov) v minulosti, či predpovedať, ako sa budú „správať“ v budúcnosti. To vedia predpokladať iba kraje samotné pri príprave návrhov rozpočtov na aktuálny rok, ktoré však aj tak prechádzajú v priebehu roka viacerými zmenami z dôvodu aktuálnej situácie – nutnosť akútnych rekonštrukcií, opráv ciest, vplyvy počasia, či ťažko odhadnuteľné dôsledky práve prebiehajúcej koronakrízy atď.
Z pohľadu výdavkov je situácia veľmi podobná. Odsledovať bez hlbšej analýzy trend vývoja jednotlivých kategórií výdavkov je prakticky nemožné. VÚC v rámci plánovania aktuálneho rozpočtu síce uvádzajú predpokladané činnosti a s nimi súvisiace náklady, avšak ako už bolo spomenuté, tieto plány sa v priebehu roka menia.
Čo však vieme povedať je to, že všetky kraje vedú výdavkovú časť rozpočtu prerozdelením jednotlivých nákladov do samostatných programov. Dalo by sa povedať, že v cca 95% sa kategórie/označenie programov u všetkých VÚC zhodujú. Bežné a kapitálové výdavky sú vždy sledované v programoch: Samospráva,
manažment a kontrola, Komunikácie (alebo Doprava), Kultúra, Vzdelávanie, Zdravotníctvo a Sociálne služby (niektoré kraje vedú v rámci rozpočtu výdavkov aj ďalšie programy). A tak je možné aj ich vzájomné porovnávanie, ku ktorému projekt postupom prebiehajúcej implementácie dospeje a vďaka čomu bude možné vykonať práve tak dôležité zanalyzovanie výslednej efektivity jednotlivých krajov.
V rámci rozpočtu výdavkov ale už dnes vieme, že najviac financií tak-povediac „zhltne“ program „Vzdelávanie“ (investície do školstva na financovanie škôl a školských zariadení, ktorých zriaďovateľom je príslušný kraj – mzdy, rekonštrukcie, aktivity, …) s objemom od cca 50 do 80 mil. EUR ročne. Na druhom mieste sa drží program „Doprava“ (správa ciest na území kraja a krytie výkonu vo verejnom záujme – nákladov spojených s regionálnou dopravou) s objemom výdavkov cca 20 až 50 mil. EUR v závislosti od roku a kraja. Opäť platí, že na tieto čísla vplýva rozloha kraja.
Zaujímavá je napríklad skutočnosť, že z pohľadu výdavkov niektoré kraje vôbec neriešia oblasť zdravotníctva a ak aj áno, tak tento program vykazuje obyčajne najnižšie hodnoty výdavkov spomedzi všetkých programov (sumy sa väčšinou pohybujú na hodnotách zhruba 1-2 mil. EUR). Výdavky na program „Kultúra“ nezvyknú prekročiť hranicu 10 mil. EUR a program „Sociálne služby“ dosahuje hodnoty okolo 20 – 30 mil. EUR ročne. Program „Samospráva“, do ktorého spadá celý manažment správy kraja (Úrad samosprávneho kraja), vykazoval v sledovanom období veľmi premenlivé hodnoty (od 500 000 až po 18 mil. EUR, opäť bez možnosti udania rastúceho, či klesajúceho trendu).
Súčasťou analytických prác v projekte bolo aj spracovanie dlhovej stránky krajských rozpočtov, kde sa opäť ukázalo, že na prvý pohľad konkrétny trend viditeľný nie je – dlhy krajov stúpajú a klesajú podľa toho, ako si kraje potrebujú požičať ďalšie financie na svoje aktivity, avšak vždy sa dlh držal na úrovni zákonom stanovenej maximálnej zadĺženosti – do 60%. V prevažnej väčšine prípadov sa pohyboval na úrovni cca 40 – 50 mil. EUR, ktoré bolo potrebné k poslednému dňu kalendárneho roka (31.12.) ešte uhradiť.
Pozitívne zistenie priniesli čísla schodkov a prebytkov rozpočtu, kedy sa počas rokov 2012 – 2018 ani jeden kraj nedostal do mínusu. Na druhej strane sa však ukázalo, že o niečo iné čísla by nám vedelo poskytnúť spracovanie krajských rozpočtov podľa metodiky ESA 2010, ktorá podľa všetkého neberie do úvahy rozpočtovú kategóriu „finančných operácií“. Problematika je to však zložitejšia, a tak si ju odložíme na neskôr.
Celkové príjmy jednotlivých vyšších územných celkov (s výnimkou BSK) sa v rámci analyzovaného obdobia rokov 2012 – 2018 pohybovali na úrovni od cca 114 mil. EUR (najmenej za všetky kraje v roku 2013 u TTSK) až po cca 241 mil. EUR (najviac za všetky kraje v roku 2018 u PSK).
Celkové výdavky jednotlivých vyšších územných celkov (s výnimkou BSK) sa v rámci analyzovaného obdobia rokov 2012 – 2018 pohybovali na úrovni od cca 110 mil. EUR (najmenej za všetky kraje v roku 2013 u TTSK) až po cca 202 mil. EUR (najviac za všetky kraje v roku 2018 u PSK).
Projekt „Efektívne regióny“, podporený z Európskeho sociálneho fondu prostredníctvom OP EVS, bude aj naďalej pokračovať v analytických prácach, ktoré prispejú k vypracovaniu Výročnej správy o stave krajiny a regiónov a zhodnoteniu efektivity využívania verejných financií v oblasti dopravy, vzdelávania a životného prostredia.